Supervízia ako nástroj sebazdokonaľovania kariérového poradcu

Supervízia

Počiatky supervízie nachádzame v ekonomickom prostredí anglicky hovoriacich krajín, postupne však prenikla a stala sa významnou súčasťou predovšetkým v pomáhajúcich profesiách. Využíva sa aj v školstve, medicíne, či ako nástroj riadenia a kvality v rôznych organizáciách. V našom príspevku budeme poukazovať predovšetkým na výhody jej využívanie kariérovým poradcom.

Definícií supervízie v odbornej literatúre je mnoho.

Anglický výraz „supervision“ znamená dohľad, dozor, kontrolu, riadenie, revíziu, vrchný dozor a pod., obdobne aj slovo „supervisor“ znamená dozorca, kontrolór, starosta, revízor, vedúci, vrchný korektor a pod. Najčastejšie sa tento pojem využíva v psychoterapii a v iných pomáhajúcich profesiách.

Baštecká definuje supervíziu ako metódu, ktorá dáva pracovníkom možnosť pochopiť čo je prekážkou medzi ním a klientom, v čom sa potrebuje zdokonaliť, čo je prekážkou vo vzájomnom porozumení klient poradca a čo je možné využiť ako prevenciu syndrómu vyhorenia.

Podľa Strieženca (1966) je supervízia metódou nepretržitého zvyšovania profesionálnej kompetencie, vedie k samostatnému vykonávaniu profesie a zároveň chráni klienta pred nekompetentnými zásahmi.

Supervízia podľa Vaska (2012) je metódou kontinuálneho rozvoja profesionálnych spôsobilostí, ktoré dosahuje poradca za pomoci kvalifikovaného supervízora prostredníctvom reflexie, podpory, supervíznych metód a techník. Supervízia chráni užívateľa služieb pred poškodením až zneužitím“.

Jedným zo zakladateľov supervízie tak ako ju dnes poznáme je maďarský, neskôr britský psychoanalytik Michael Bálint, podľa ktorého je najdôležitejším liekom pre pacienta je samotný terapeut a jeho vzťah k pacientovi. Podľa takzvaného bálintovského prístupu je základom práce s klientom nielen samotný problém klienta, ale aj kontext životnej situácie pomáhajúceho profesionála. Pomáhajúci má spoznávať, ktoré postoje, minulé či prítomné skúsenosti, mu bránia v účinnej pomoci klientovi (Schavel, 2010).

K definovaniu supervízie je podľa Tsuia (2005) možné pristupovať podľa toho, na aký aspekt supervízie sa definícia zameriava.

• Normatívny prístup sa zameriava dve základné otázky „ Čo by supervízia mala byť?“ a „Čo by mal supervízor robiť?“Európska asociácia supervízorov na základe tohto prístupu definuje supervíziu ako metódu poradenstva, ktorou osoby, tímy, skupiny a organizácie hodnotia svoju profesionálnu aktivitu, postup, ktorým s pomocou supervízora osoby, tímy a organizácie pracujú na riešení problému, model pre výukové procesy a teoretické poňatie, ktoré umožňuje zhodnotenie faktorov súvisiacich s profesionálnou komunikáciou a ich definovanie. (Český inštitút pre supervíziu)
• Empirický prístup – základnou otázkou je „Čo supervízia a supervízor vlastne robí?“Na základe empirického prístupu vymedzuje supervíziu Baštecká (2001) keď supervíziu popisuje ako činnosť, pri ktorej prostredníctvom zámerného pozorovania a cielených otázok uvažujeme nad kvalitou práce, starostlivosti o klienta a nad organizačnými súvislosťami tejto starostlivosti . Supervízia zároveň zvyšuje schopnosť reflexie vlastnej práce, ako aj sebareflexie.
• Pragmatický prístup je zameraný na pomenovanie cieľov a úloh supervízie.Popisuje k čomu supervízia slúži a ako sa má robiť. Asociácia národných organizácií supervízie v Európe (ANSE, 2008) uvádza, že supervízia primárne slúži pre rozvoj jednotlivcov a organizácií a zlepšuje profesionálny život jednotlivca vo vzťahu k jeho role v kontexte inštitúcie.

Štyri základné typy supervízie (Gabura (1995)

• tútorská supervízia je orientovaná na vzdelávanie a pomáha začínajúcim  pracovníkom osvojiť si základy práce s klientom pod odborným vedením skúsenejšieho pracovníka
• výcviková supervízia má vzdelávaciu aj riadiacu funkciu, je súčasťou širšie koncipovaného výcviku, pričom supervízor preberá zodpovednosť za prácu supervidovaného pracovníka s klientom
• riadiaca supervízia je postavená na nadradenom postavení supervízora k supervizantovi, pričom supervízor riadi a kontroluje jeho prácu a tým nutne preberá časť zodpovednosti za kvalitu práce
• konzultantská supervízia je dobrovoľná, pracovník si volí typ a formu supervízie, supervízora, tento typ supervízie je určený už skúsenejším pracovníkom, pričom zodpovednosť leží plne na supervizantovi

Funkcie supervízie

Vzdelávacia funkcia

Vzťahuje sa k vzdelávaniu pracovníkov, to znamená k rozšíreniu ich vedomostí a schopností ale zároveň aj k využitiu predpokladov a zručností do práce s klientom a do riešenia problémov, s ktorými sa v praxi stretávajú. Podľa Havrdovej (2008) zmyslom tejto funkcie supervízie je reflexia vonkajších a vnútorných faktorov pracovníka, s cieľom zvyšovania odbornosti a kompetentnosti. Vzdelávacia supervízia sa teda zaoberá učením supervidovaného pracovníka čo potrebuje vedieť pre zlepšenie výkonu a skvalitnenie svojej práce. Spolu s podporou podriadeného nadriadeným patrí k najstarším konštituujúcim prúdom supervízie.

Podporná funkcia

Podporná funkcia kladie dôraz na podporu pracovníkov a jej zmyslom je pomoc sociálnym pracovníkom pri zvládaní emocionálnych problémov súvisiacich a ich prácou. Týmto dôjde k posilneniu sebavedomia a k zníženiu frustrácie pracovníkov.

Riadiaca funkcia 

Havrdová (2008) uvádza, že riadiaca funkcia je výrazná v internej supervízii, ktorej cieľom je usmernenie pracovníka v intenciách stanovených pravidiel a predpisov a profesionálnej praxe. Naopak v externej supervízii je táto funkcia druhoradá, keďže externý supervízor nemá jednak moc vynútiť kvalitu , čo ani nie je jeho úlohou. Riadiaca funkcia je tiež nápomocná pri zavádzaní nových metodík, prípadne pri objavení sa nedostatkov sťažujúcich prácu s klientom.

Ciele supervízie

Podľa Havrdovej (2008, s. 48) má supervízia jeden hlavný cieľ, ktorý je spoločný pre všetky druhy supervízie a to „udržať či zlepšiť kvalitu práce v profesii, ktorá využíva reflexiu samej seba.“ Havrdová ďalej uvádza jednotlivé ciele supervízie v kontexte s jej funkciami:

• Supervízia so vzdelávacou funkciou

Cieľom je zlepšenie odbornej kompetencie pracovníka – poradcu vo vzťahu ku klientovi, pričom ako odbornú kompetenciu chápe vedomosti, schopnosti,                postoje a sebareflexiu pracovníka.

• Supervízia s podpornou funkciou
• Cieľom je povzbudenie k prekonávaniu prekážok, budovaniu dobrého vzťahu a atmosféry, posilnenie a splnomocnenie supervizanta ( mobilizácia vlastných síl a energie).
• Supervízia s riadiacou funkciou

Cieľom je skvalitnenie práce, ktorá sa dosahuje usmerňovaním pracovníka-poradcu, dodržiavaním stanovených predpisov,  pravidiel, zlepšenie tímu alebo           organizácie. Taktiež môže zahŕňať podporu istoty poradcu v súvislosti s pracovnou rolou a výkonom práce s klientom.

Pohľad  na ciele  definovaním toho, čo nie je cieľom supervízie:

– nie je kontrola

– ani odovzdávanie rád, informácií

– konzultácie nad prípadom

– príkazy ako ďalej postupovať a aké metódy

Začiatky supervízie na Slovensku

Začiatky supervízie na Slovensku, respektíve v Československu sa spájajú s psychoterapiou a kreovaním výcvikov začiatkom 70. rokov, ktoré boli nadväzovali na odborné vzdelávanie psychoterapeutov. Výraznejší posun nastal  v 80. rokoch, kedy sa začalo rozvíjať hnutie bálintovskej supervízie, ktoré zasiahlo širšiu sieť pomáhajúcich profesií zameraných na poradenskú a sociálnu činnosť.

Zameranie supervízie

Ak hovoríme o supervízii, musíme si predovšetkým odpovedať na otázku „Supervízia čoho?“. Asociácia európskych národných supervíznych organizácií (ANSE) hovorí o supervízii pre profesionálov z rôznych kontextov, napr. pedagogika, andragogika, personálna práca, organizačný rozvoj, zdravotníctvo, rôzne druhy poradenstva , sociálna práca, manažment a obchod a podobne.

Suma sumárum, cieľom supervízie je  sústavné zvyšovanie odborných kompetencií odborníkov v pomáhajúcich profesiách, znamená to  v práci kariérového poradcu podnecovať poradcu k hľadaniu nových možností a spôsobov, perspektív riešenia zložitých problémov a situácií klienta a zároveň možností skvalitňovania vlastnej práce, predchádzania syndrómu vyhorenia a tým aj ochranu seba samého. Využívanie supervíznych stretnutí vo firme alebo inštitúcii je prejavom profesionality organizácie. Využívanie supervízie, ak zamestnávateľ neumožňuje využívanie supervíznych služieb interne alebo externe je prejavom zodpovednosti k sebe samému a k vlastnej profesionalite.

Tak čo si myslíte, má supervízia svoje miesto aj v kariérovom poradenstve?