Či v dobrých, či v ťažších časoch – sme tu pre tých, čo hľadajú a chcú nájsť…

Niekde niečo nesedí…

Kariéroví poradcovia vo vzťahu ku klientom už dlhodobejšie pociťujú, že niečo visí vo vzduchu, niečo „iné“ sa deje …  Áno, vhupla do našich životov korona. No okrem nej sme identifikovali v poradenskej praxi aj iné – ľudia  sa zrazu menia, majú kopec otáznikov, nejasností a akosi inak vnímajú a správajú sa na pracovnom trhu i v bežnom živote.

Niektorí sú citlivejší, konštruktívnejší, iní pociťujú chaos,  myšlienkovú búrku, pýtajú sa na možnosti ako ďalej naložiť so svojím  životom, a nutne sa potrebujú vo všetkom zorientovať. Akoby už nestačí to, čo postačovalo doposiaľ. Akoby to prestáva byť o „big a self“ úspechu, skákaní z práce do práce do noci, o práci „nie na papieri“, o samostatnom kráčaní a každodennom bojovaní za svoj indi-vindi biznis a zbohatnutie. Niektorým už toto akosi nepostačuje, niečo tomu chýba, niekde niečo nesedí , nedáva to ten správny zmysel , ľudský rozmer, uspokojenie, radosť, naplnenie …

Niekde niečo nesedí , nedáva to ten správny zmysel , ľudský rozmer…

Dnes môžeme skonštatovať, že „vďaka“ korone sa mnoho procesov  len  a len urýchlilo, ako aj  to, že vyplávali na povrch a dosť výrazne sa zviditeľnili. Proces a vývoj rôznych vecí, alias v korone rozbehnutých zmien, je zjavnejší a zrejmejší nám všetkým, hoc niektorí si tieto zmeny všímajú  a uvedomujú viac, iní menej. Je to tu  s nami všetkými a je to ako búrka, ktorá sa nedá zastaviť. Čo sa to teda deje? Čo sme si všimli, čo sme vypozorovali my, poradcovia, čo sa udialo a ako to vnímajú naši klienti?

Efekt korona bilancovania

Ludia spomalili v žití – spomalili svoje tempo, znížili spotrebu, zmenili trend a štýl svojho života. Väčšina počas „núteného voľna“, počas „korona dní“ bilancovala, a mnohí ešte stále prehodnocujú svoj doterajší život, svoje úspechy i neúspechy, reflektujú svoje doterajšie životné smerovanie, svoju spokojnosť s doposiaľ nastavenou životnou cestou, a teda spokojnosť s prácou, s činnosťou, ktorou vytvárajú hodnoty, a ktorá ich vlastne živí.

Sú takí, čo sa nad sebou  a svojim smerovaním zamýšľajú prvý krát v živote, lebo doteraz nebolo treba, išlo to i samo.

A práve bilancovanie prinieslo efekt, pri ktorom si  mnohí uvedomili svoju výraznú nespokojnosť  alebo nedostatok spokojnosti s prežívaným.

Niektorí hovoria o pocitoch útlaku, formálnosti, umelosti, až akéhosi pociťovania utrpenia z doterajšieho spôsobu bytia – v práci, doma, vo vzťahoch. Vnímajú, že ich život je nenaplnený, ničotný, ich skutočné potreby sú nenaplnené, neuspokojované. Ich životné a pracovné hodnoty, pocity a emócie sú ignorované, bagatelizované.

Záujmy sú kdesi úplne v úzadí a vlastne sa nevenujú ničomu zmysluplnému, či  nemajú čas na žiadnu záľubu, nie sú schopní nič vytvoriť, vyrobiť, zmajstrovať či opraviť. O niekdajších snoch, plánoch, víziách ani nehovoriac. Básnik by sa opýtal, či to nie je živorenie, len také prežívanie zo dňa  na deň… Je toto moje žitie naplno, tu a teraz, v zmysle, radosti, pocite naplnenia, v adekvátnej a dostatočne kvalite života?

Výhybka z konzumu, alias koniec časom preháňania, „všetko alebo nič“

Všimli ste si, že v „korona dňoch“ sme väčšinou chodili na nákup „s papierikom“ ? So zoznamom, čo treba dokúpiť, čo nemáme, čo treba priniesť do domácnosti, sebe, starkým či blízkym, zohnať, vybaviť? Náš cieľ bol: rýchlo, efektívne, bezpečne a lacno nakúpiť to, ČO POTREBUJEM .. žiadne špacírky v obchode, žiadny shopping days s celou rodinou. Spozorneli sme, stíšili sme sa  a zistili, že netreba ďalšie červené topánky a ďalšiu top trendy kabelku k tým dvadsiatim v skrini …

Výsledkom je, že sme si uvedomili svoj doterajší prehnaný konzum, „kúp všetko čo vidíš, choď každý deň trebárs aj trikrát bez rozmyslu nakupovať“.

Zrazu sme zistili, že nepotrebujeme  a ani nemusíme 24/7 dní nakupovať, že stačí premyslene, možno „raz za čas“, a možno tak, že tam páchnem až o týždeň, možno o mesiac.

Viacerí si uvedomili, precítili a už odmietajú povrchnosť, manipuláciu, malichernosť, vražedné tempo a skreslený, celkom scestný životný štýl ostatných rokov. A zrazu ejha! Aká krása a milota vidieť znovu šikovnú Slovač „vďaka korone“  povstať z pohodlnej stoličky, chytiť rozum do hrsti, použiť šikovné ruky, vymyslieť, nehodiť flintu do žita , naštartovať sa a ísť vpred!

Koľká krása vidieť slovenské ženy, deti, mužov … vidieť ich šiť, rôzne vecičky vyrábať, voňavý chlieb zaprávať, záhradky zakladať, kosu naklepať, vyvýšené záhony zmajstrovať, ale i deti ruku k dielu priložiť a doma pomáhať.

Pravdou je, že korona nám dopomohla v sebe objaviť a rozvíjať rôzne kompetencie, vedomosti, schopnosti, zručnosti, ale i pestovanie spolupatričnosti, zdieľnosti, pevnej vôle , motivácie, vytrvalosti a odhodlania doťahovať veci do zdarného konca. A najmä sa nevzdávať a vynájsť sa i v ťažkých časoch!

Naše deti sa znenazdajky a bez prípravy ocitli v „module dištančného vzdelávania“  a začali tiež nadobúdať kompetencie: samostatnosť, zodpovednosť, flexibilitu, tvorivosť, improvizáciu, čestnosť, slušnosť, komunikáciu v sťažených podmienkach, inovatívny prístup, ochotu, empatiu, odriekanie, výdrž  a mnoho, mnoho ďalších. Samozrejme veľká vďaka kooperácii a triáde: dieťa – pedagóg – rodič.

Cítite to? Začali sme šetriť, recyklovať, premieňať, premýšľať, tvoriť hodnoty. Začali sme sa znovu správať zodpovednejšie voči sebe i ostatným, ohľaduplnejšie, empatickejšie. Mnohí prirodzene  a nezištne zdieľajú, darujú, pomáhajú, delia sa i zo svojho pre tých, čo potrebujú, čo teraz nemajú. Postupne sa stávame uvedomelejší a konštruktívnejší.

„Kelišová, Já sám…! Já sám! Kelišová…“

Vo vnímaní úspechu sme spozorovali , že nastáva tiež obrat. Kým doposiaľ niektorí viac kládli dôraz na individuálne biznis modely, „môj úspech“, „môj biznis“, „môj sen“, „moja firma“, „moje peniaze“ … , odrazu  obracajú kormidlo a túžia po spolupráci, po spoločných projektoch, zdieľaní nápadov a plánov s ostatnými, lebo sa cítia príliš izolovane, osamelo, smutne, vzďaľujúc sa od ostatných a aj vzďaľujúc sa svojmu cieľu, vízií, zámeru.

Naopak iní si uvedomili, že potrebujú „ticho“, že musia ihneď zísť z diaľnice preplnenej áut na svoju vlastnú, pokojnú cestičku – túžia po samostatnom podnikaní, dielničke, živnosti, po slobode, osamostatnení, naplnení, dokázaní si hodnoty, úspešnosti, zdolávaní  prekážok.

Mnohí vidia cestu „z tohto stavu von“, iba radikálnou zmenou! Chápu a cítia, že tento „model práce“ musia opustiť. Sú ochotní radšej odísť, opustiť svoje doterajšie, veľakrát i dobre platené zamestnanie, preorientovať sa, prekvalifikovať sa, aj za cenu risku vsadiť na kariérovú zmenu, či opustiť  choré vzťahy.

Risk za zisk za predpokladu, že bude v súlade s ich hodnotami, potrebami, záujmami, zručnosťami. Je fajn vedieť sa na životnom či pracovnom rázcestí rozhodnúť, vybrať si, zvoliť trasu, prehodnotiť aktuálne možnosti, ktoré navedú na cestu, ktorá prinesie radosť, uspokojenie.

No tiež nie je hanbou to teraz nevedieť presne a poradiť sa s niekým iným, overiť si, uistiť sa, vidieť veci z iného uhla pohľadu. A znovu sme pri osobnom a pracovnom potenciály, pri poznaní vlastných hodnôt, svojej osobnosti, pomenovaní priorít uplatniteľných  v praxi, v osobnom i pracovnom živote.

V Rožňave, 13.mája 2020 / Renáta Hencelová